Ultimátna radosť, niečo ako keď človek konečne prišiel na to, ako sa dostať ďalej v tom prekliatom Prvom samurajovi.
Ultimátna atmosféra, niečo ako ľahko zničiteľný vojak, tma, minimalistická hudba a vedomie, že kdesi v tej tme sa skrýva Lobster.
Ultimátny strach, keď niečo v uliciach nočného mesta z nenazdajky prahne po pomste a musí to neodkladne (a nečakane) vykričať do sveta.
Ultimátna zábava, ako keď sedíte v jednej miestnosti, tlačíte sa z ostatnými pred monitorom a hráte Ironmana.
Ultimátny cheat, prince megahit i keď niekto by možno povedal iddqd
Ultimátny zvrat, keď sa uprostred hry dozviete, aká totožnosť sa skrýva pod maskou jedného z antagonistov príbehu
Ultimátne prvé slovo, vtedy keď sa s reproduktora PC Speakra prvý krát ozvalo celkom jasné – Barbarian.
Ultimátne dobrodružstvo, pri hľadaní stratenej Atlantídy?
Ultimátna radosť z násilia, keď sa hlava aj s chrbticou oddelí od zvyšku tela.
Ultimátna Ultima, siedma možno najlepšia, avšak na Tenebrae sa tiež nezabúda.
Ultimátna herná spomienka?
Neexistuje.
Prelieva sa časom, filtruje a zanecháva len záblesky.
Záblesky prichádzajúce za slnečného dňa.
Warm tear
a
Dwilgelindildong.
